Ľudia po celom svete hľadajú odpovede, odpovede na svoje problémy, frustráciu a hnev. Tie sú však vládnucou triedou, pravicovými demagógmi či liberálmi presmerované na nesprávne body v našej spoločnosti.
Článok bol pôvodne publikovaný 19. decembra 2025 na instagramovom účte Komunistickej avantgardy Slovensko (@avantgardaslovensko).
Pravicoví konzervatívci, liberáli a vládnuca trieda reagujú na už existujúce problémy týkajúce sa napríklad žien, LGBTI+ ľudí či migrantov. Dané problémy sú liberálnou politikou identít prezentované tak, že „problém leží priamo v identite človeka“. Silným príkladom je viniť celkovú existenciu mužov z útlaku a nerovnosti žien v spoločnosti alebo tvrdiť, že útlak ľudí na základe etnicity či farby pleti spočíva iba v „nadvláde bielej rasy“ (white supremacy). Týmto spôsobom sa oddeľujú dané problémy od svojho materiálneho základu, ktorým je triedny problém, a teda samotný základ existencie týchto problémov.
Ľudu je taktiež prezentovaný princíp, že proti danej forme útlaku sa môžu postaviť jedine reprezentanti istej identity, čo je, samozrejme, veľmi zavádzajúca myšlienka a jedna z hlavných podstát politiky identít. Táto myšlienka je veľmi škodlivá a podkopáva základy rôznych hnutí a celkového organizovania, no je, žiaľ, rétorikou množstva aktivistiek či aktivistov, či už v rámci feministických hnutí, hnutí za práva LGBTI+ ľudí, alebo celkovo hnutí a organizácií s cieľom postavenia sa za práva danej spoločenskej skupiny a proti jej utláčaniu.
V praxi to môže vyzerať tak, že vo feministických hnutiach je možné stretnúť sa s exklúziou transrodových žien, ktoré síce žili veľkú časť života v iných spoločenských „normách“, no nie sú o nič menej ženami, alebo s rétorikou, že za práva žien sa nemôže postaviť nikto iný ako žena, keďže si daný jedinec neprechádza rovnakými životnými podmienkami. V rámci LGBTI+ hnutí je mnohokrát pohŕdanie nad účasťou hetero a/alebo netransrodových ľudí, čo je v rámci súčasnej stigmy a cielených útokov na LGBTI+ menšinu pochopiteľné, no zároveň je nutné eliminovať tieto nálepkové rozdiely medzi pracujúcim ľudom ako najväčšou hnacou silou sveta.
Všetku túto segregáciu na základe identity v akýchkoľvek hnutiach spája jedno – a to je podľahnutie politike identít, deliacej masy a odďaľujúcej nás od organizovaného celku. Ako marxistky a marxisti vysvetľujeme, že skutočný útlak má triedny základ; zdrojom útlaku nás všetkých ako pracujúcich či študentov je kapitalizmus a vládnuca trieda.
Je možné vidieť rôznych politikov a politické strany využívať politiku identít pre svoj vlastný prospech, napríklad útočením na mzdy pracujúcich alebo pokusmi o hlbšie ovládnutie verejného sektora pod rúškom lží, že to je nejakým spôsobom prospešné, či už pre ženy, LGBTI+ ľudí, alebo menšiny celkovo, čím si hneď udelia nálepku „progresivity“. Politika identít je silnou zbraňou na ovládanie más, keďže jej výsledkom je kultúrna vojna – namiesto správneho označenia kapitalizmu a vládnucej triedy ako materiálneho základu utrpenia v spoločnosti sú masy rozdelené na skupiny s rôznymi nálepkami.
Väčšine spoločnosti je podsúvané, že za jej problémy môže napríklad istá skupina ľudí v jej krajine, no tá nesprávna. Populárnymi obetnými baránkami okrem LGBTI+ menšiny sú práve migranti, v Európe prevažne s africkým alebo ázijským pôvodom. Najmä konzervatívnou buržoáziou sú označovaní ako „kultúrna hrozba“ alebo všeobecne degradovaní ako niečo menej než biela populácia v rámci xenofóbneho a rasistického zastrašovania. Zatiaľ čo v skutočnosti preberajú väčšinou najmenej lukratívne pracovné pozície a sú celkovo lacnou pracovnou silou v danej krajine, čím sa stávajú obrovskou súčasťou ekonomiky danej krajiny, a teda aj konečným zdrojom zisku pre buržoáziu.
Jediná menšina ohrozujúca väčšinu je vládnuca trieda, vykorisťujúca pracujúci ľud. Na Slovensku je výborným príkladom súboj vládnej koalície na čele so Smerom – SD a opozície s prominentnou stranou Progresívne Slovensko. Obe strany využívajú politiku identít iným spôsobom, ale s rovnakým cieľom – za každú cenu si získať priazeň čo najväčšieho množstva proletariátu. Smer – SD a jeho koaliční partneri sa oháňajú najmä frázami o „bránení tradičných hodnôt“ a „boju proti progresivizmu“, zatiaľ čo opozícia a Progresívne Slovensko si budujú svoju kampaň na pripisovaní viny za stav štátu samotnému premiérovi namiesto adresovania skutočného koreňa problému – kapitalizmu, ktorého krídlo Robert Fico iba zastupuje a reprezentuje.
V rámci politiky identít je často využívaná aj technika strašenia ludí, napríklad: „Keď nás nezvolíte, bude tu fašizmus.“ Ironicky bol samotný slogan súčasťou predvolebnej kampane Progresívneho Slovenska.
Aká je teda cesta von zo zdanlivo nekonečného kruhu kultúrnej vojny a nálepkovania? Nie je možné odstrániť útlak odstránením mužov, nie je možné odstrániť rasizmus odstránením bielych ľudí, nie je možné odstrániť útlak LGBTI+ ľudí odstránením heterosexuálnych a cisrodových ľudí. Tieto a ďalšie formy útlaku však vieme odstrániť eradikáciou spoločenských tried.
Na dosiahnutie úspechu v tomto boji je nutné poraziť a nahradiť kapitalizmus – tým bude vyhubený skutočný koreň problému. Vládnuca trieda potrebuje, aby boli pracujúce masy medzi sebou rozdelené na základe rôznych identít a následne poštvané proti sebe. To, čoho sa bojí najviac, je zjednotená pracujúca trieda a schopné revolučné komunistické vedenie s cieľom zvrhnutia vládnucej triedy, kapitalizmu a budovania socializmu na globálnej úrovni.
Proletári všetkých krajín, spojte sa!