„Všetky reči o tom, že historické predpoklady pre socializmus ešte ‚nedozreli,‘ sú výsledkom ignorancie alebo vedomého klamania. Objektívne podmienky pre proletársku revolúciu nielenže ‚dozreli,‘ priam začali hniť. Bez socialistickej revolúcie v najbližšom období hrozí celému ľudstvu katastrofa. Čas proletariátu, teda jeho revolučného predvoja, nadišiel.

Historická kríza ľudskej civilizácie sa rovná kríze revolučného vedenia.“

Týmito slovami opísal Lev Trockij situáciu vo svete v roku 1938. Keby však nemáme túto informáciu, mysleli by sme si, že to niekto napísal včera. Vskutku, jeho myšlienka je aktuálnejšia dnes, ako keď ju napísal.

Svetovým systémom otriasa jedna kríza za druhou. Každý deň sa v správach dočítame o nejakej katastrofe, krachu na burze, novej vojne, škrtoch v štátnom sociálnom zabezpečení, policajnej brutalite, obchodnej vojne medzi veľkými krajinami, obmedzovaní občianskych práv, klesajúcom ekonomickom raste, prepúšťaniach, vzostupe pravicových populistov a demagógov, atď. Najmä mladí ľudia rapídne strácajú dôveru v tvrdenia, že si budú žiť lepšie ako ich rodičia – mnohí rozmýšľajú či sa vôbec dožijú ďalšieho desaťročia! Gallup uvádza, že depresia u mladých Američanov (pod 30 rokov) sa viac než zdvojnásobila od roku 2017, z 13 % na 26,7 %. Toto má byť tá najmocnejšia a najbohatšia kapitalistická krajina na svete.

Nerovnosť, bieda a chaos

Index globálneho mieru 2024 (GPI) tvrdí, že súčasne prebieha 56 ozbrojených konfliktov globálne, najviac od druhej svetovej vojny. To je absurdné. Jedno z nich je izraelská genocída v Gaze, kde zabili vyše 70 000 Palestínčanov a zdevastovali Gazu – s entuziastickou podporou od „demokratického“ Západu, od Bidena a Trumpa cez Merza, Starmera a Macrona až po Fialu a Kaliňáka (Šimečka radšej mlčí, nech nenahnevá svojich pánov v Bruseli a Washingtone). Toto je medzinárodný „poriadok založený na pravidlách,“ ktorý NATO usilovne budovala posledných 80 rokov.

Švajčiarska banka UBS v roku 2024 zverejnila správu, kde uvádzajú, že najbohatších 1,6 % ľudí vlastní 48,1 % svetového bohatstva, zatiaľ čo najchudobnejších 1,57 miliárd, teda zhruba pätina svetovej populácie, vlastní iba 0,6 %. Slovenská vláda zas tento rok (2025) uviedla, že v ohrození chudobou žije viac ako milión Slovákov, teda cca. 18 %, nárast z 16,4 % v roku 2019. Aj nemecká ekonomika, fetišizovaná milovníkmi kapitalizmu a Európskej únie, klesla v HDP o 0,2 % v 2023, a potom o 0,3 % v 2024! Takže máme slobodu cestovania, ale nie peniaze na cestovanie.

Niektorí vinia tú či onú vládu, Fica, Brusel, Rusko, Ameriku. Vidíme však, že nerovnosť, slabý rast či recesia a koncentrácia majetku do hŕstky rúk je globálny problém. Aj tie najbohatšie krajiny upadajú. Iní hovoria, že hlúpi a leniví závidia úspešným. My sa pýtame: čomu je ľahšie veriť, že osem miliárd ľudí nechce pracovať, alebo že kapitalizmus funguje iba pre najbohatšie elity? Sú zamestnanci Amazonu leniví alebo robí Bezos všetko pre to, aby sa obohatil, na úkor svojich podriadených, na úkor prírody, štátu, všetkých svätých prikázaní…?

Neriešiteľná permanentná kríza

Buržoázni analytici prestávajú veriť vlastnému systému. Vinia populistov, čínske clá, násilné počítačové hry, migrantov, čokoľvek a kohokoľvek. Podstata veci je však celkom jednoduchá – nie je profit.

Kapitalizmus je založený na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov, t.j. mašinérie, tovární, fabrík aj pozemkov a priestorov. Sem-tam sa nájde štátny podnik, ale tie existujú v podstate len preto, aby zaistili kapitalistom ľahký prístup k infraštruktúre či kľúčovému tovaru a službám. Vyrába sa pre súkromný zisk, nie pre úžitok. Keď nie je zisk, nič sa nevyrába.

Súčasne prežívame globálnu krízu nadvýroby. Podnikatelia sa snažia vyrábať veľa za lacno, aby porazili konkurenciu na trhu. To však rýchlo totálne presýti trh. Hordy tovaru sedia v skladoch, nepredané. To je zlé.

Aby si kapitalisti zaistili vyšší zisk či znížili náklady a výdavky, útočia na mzdy, zatvárajú fabriky, vynútia si daňové odpustky, rozkrádajú štátne majetky, znížia benefity, aby boli ľudia zúfalejší a prijali nižší plat. To však znižuje kúpnu silu proletariátu, čiže sa predáva ešte menej. Je to zapeklitý cyklus. A deje sa vždy a všade.

Nie je kam investovať. Prachy prinášajú už iba špekulačné bubliny, krypto a neudržateľné dlhové schémy. Keby sme nejakému feudálnemu roľníkovi povedali, že spoločnosť upadá, lebo máme moc vecí, myslel by si, že sme sa zbláznili.

Logicky to šíri nespokojnosť, vzostupujú nepríjemné myšlienky a hnutia pre vládnucu triedu, ktorá potrebuje spoločenskú a politickú harmóniu, aby vykonávala svoje ekonomické potreby. Zrazu sa demokratické slobody, na ktoré sme si na západe zvykli, nehodia. Zatiaľ tu nemáme diktatúru, ale nepochybne smerujeme k ohlodávaniu našich práv – viď absurdný anti-komunistický zákon v Česku! Komunizmus je naozaj mŕtvy a nikoho nezaujíma, pre istotu ho však zakážeme! Komické.

Je to globálny a nezvratný trend. Kapitalizmus je tak rozvinutý a presýtený, že nezvláda bohatstvo, ktoré sám vytvoril.

Po druhej svetovej boli zisky a investície vysoké, preto si mohli dovoliť vytvoriť sociálne štáty a priznať pracujúcim relatívne vysoké benefity a mzdy. Z tejto historickej výnimky sme ešte ako-tak vyžívali cca. do krízy 2008, možno ešte do covidu. Relatívna prosperita už však pominula. Ak sme skeptika nepresvedčili argumentami, presvedčia ho najbližšie roky života.

Existuje alternatíva?

My veríme, že kapitalizmus dávno neposúva spoločnosť vpred a je vo svojom senilnom úpadku. Každý deň jeho pokračovania je katastrofou pre ľudstvo. Mnoho ľudí si však povie, neskúsili sme už raz komunizmus? Neskončilo to zle? Keď je to tu také zlé, kde je nejaká socialistická opozícia?

V roku 1917 boľševici na čele s Leninom a Trockým ukončili stáročia absolutizmu, náboženských predsudkov, feudalizmu, negramotnosti, zotročenia žien a pod. Zaviedli systémy, ktoré vyniesli robotníkov a roľníkov na vrchol spoločnosti a ktoré za 40 rokov dostali Rusko zo zaostalosti na úrovni dnešného Pakistánu do vesmíru a atómovej éry, konkurencieschopné s USA.

V dvadsiatych rokoch, najmä po Leninovej smrti, však v následku devastácie, zaostalosti a izolácie Ruská revolúcia zdegenerovala. Revolučný proletariát bol vyčerpaný. Robotnícku demokraciu a ozajstnú socialistickú konštrukciu nahradila totalita kariéristov, byrokratov, oportunistov na čele so Stalinom. Nemali vôbec záujem budovať novú spoločnosť, ale iba si udržať moc. Socializmus bol iba heslíčkom na sviatky. Zo zahraničných komunistických strán, vrátane československej, spravili nástroje zahraničnej politiky ZSSR. Ekonomika bola podriadená potrebám vlády, nie ľudí.

Anti-komunisti nás zrovnávajú s bývalým stalinizmom. „Komunisti kážu pekné veci, ale vždy to skončí totalitou.“ Toto je, samozrejme, demagógia a klamstvo. Historicky, úprimní komunisti, teda opozičníci Stalinovi na čele s Levom Trockým, skončili zastrelení ako prví. Nie buržoázni demokrati, nie liberáli, nie kresťania, nie Horáková, ale komunisti.

Tiež podotýkame, že nemáme nič spoločné s KSČ či KSS okrem názvov. My, Komunistická Avantgarda, patríme pod Revolučnú komunistickú internacionálu (RCI) s centrom v Londýne. Tá pochádza z britského Militantu, ktorého korene zase siahajú do Trockého Štvrtej internacionály, vytvorenej ako protiváhu voči Stalinovej zradnej politike. Náš baner je teda kompletne čistý od stalinistickej diktatúry a iného, čo sa tu dialo za bývalého režimu.

Vidíme kompletný bankrot reformistických organizácií a odborov. Skupiny, ktoré sa snažili reformovať kapitalizmus, robiť „rozumnú politiku,“ robiť referendá, apelovať na politikov, organizovať protesty bez cieľu a jasného programu, boli pohltené do systému alebo sa rozpadli. Socialisti.sk a Front ľavicovej mládeže stratili akýkoľvek obsah, i keď formálne ešte existujú. Snažili sa hľadať skratky, pchať sa do parlamentu, riediť svoje slogany, aby nevystrašili pracujúcich, ktorí predsa nechcú komunizmus. Ich predseda A. Bekmatov dokonca šiel robiť poradcu Ficovi, aby „získal financie“ a „zviditeľnil hnutie.“ Jedným slovom, boli netrpezliví, nedisciplinovaní a bez jasného smeru (mali iba Smer).

Je komunizmus/socializmus ďaleko? Áno. Sú masy väčšinou pasívne či anti-komunistické? Áno. Je ľavicové/robotnícke hnutie v absolútne katastrofálnom stave v takmer každej krajine na svete? Áno. Je budovanie strany zdĺhavé, bez vďaky, náročné? Áno.

Ale musíme to robiť. Vidíme, že kapitalizmus každým rokom vrhá ľudstvo do hlbšej diery. Sám sa neukončí; vyžaduje vedomý zásah od utláčaných más a ich revolučného predvoja.

Časti populácie si ešte vie dovoliť určitý komfort alebo mnoho ľudí nemá čas a energiu budovať stranu. No kríza si eventuálne príde po nás všetkých. Môže to byť nezamestnanosť, škrt benefitov, povolanie na vojnu o zahraničné trhy a prestíž nenávidených politikov, obmedzenie politických slobôd, daň na kľúčový tovar.

Otázkou je, budeme sa pripravovať, organizovať, vzdelávať dopredu alebo nás prychitia nepripravených? Pridaj sa!