Článok bol pôvodne publikovaný 7. novembra 2025 na instagramovom účte Komunistickej avantgardy Slovensko (@avantgardaslovensko).
Spojené štáty desaťročia zasahujú do vnútorných záležitostí a usilujú o politickú a ekonomickú dominanciu v Latinskej Amerike, pričom sú známe svojím neochvejným financovaním režimových prevratov. Práve Latinská Amerika bola odjakživa strategickou oblasťou kvôli svojej polohe a zdrojom.
Pre Latinskú Ameriku nie sú snahy o odstránenie samostatnosti v regióne a vojenské prevraty ničím novým. Dlhá história rozkrádania, ochudobňovania, vyhladzovania pôvodného obyvateľstva Amerík a vymazávania histórie má svoje korene už v európskom kolonializme, ktorý radikálne zmenil charakter historického vývoja kontinentu.
Myšlienky nekonečnej akumulácie kapitálu si našli uplatnenie v rasistických praktikách kolonistov, ktorí označovali spôsob života pôvodného obyvateľstva za neproduktívny, prekonaný, necivilizovaný a spiatočnícky. Európski kolonisti presadzovali rasistický naratív o lenivosti, nevzdelanosti a poddajnosti pôvodných obyvateľov, ktorí si nedokázali vládnuť a spravovať bohatstvo svojich území, čo vytvorilo cestu pre storočia zotročovania a rabovania Amerík.
Kolonisti vo veľkom využívali otrockú prácu pôvodného obyvateľstva, čo sprevádzalo násilné správanie a privlastňovanie výrobných zdrojov, ktoré naštartovali priemyselný rozvoj európskych kapitalistických mocností. V minulosti to bola primárne káva, kakao, tropické ovocie a koreniny, ktoré sa odtiaľto vyvážali ako exkluzívny tovar, kľúčovými však boli vzácne kovy, perly a zlato, ktoré malo pre miestne kmene prevažne symbolický a náboženský význam. S rozvojom priemyselnej výroby a industrializácie si západné mocnosti brúsili zuby najmä na ropu a minerály. Rabovanie, vyvražďovanie a mnohé ďalšie utláčateľské zverstvá sa ako dnes, tak už vo svojich začatkoch diali pod záštitou „obrany civilizácie“.
Venezuela je živým príkladom obete besnenia amerického imperializmu, ktorý sa aktuálne nachádza v relatívnom úpadku. Spočiatku sa Spojené štáty usilovali o politickú a ekonomickú diskvalifikáciu Venezuely z medzinárodného prostredia najmä pomocou hospodárskej izolácie a o zničenie venezuelského obchodovania s ropou a ďalšími komoditami. Rozsiahle sankčné balíky súvisiace s vývozom aj dovozom komodít mali za cieľ zničiť ekonomickú stabilitu, ktorá by spôsobila zrútenie politického režimu najprv prezidenta Huga Cháveza, neskôr jeho nástupcu a súčasného prezidenta Nicolása Madura.
Chávez ostro kritizoval prejavy amerického imperializmu a podporoval spoluprácu s radikálne ľavicovými vládami Latinskej Ameriky: s Kubou, Bolíviou, Brazíliou, Ekvádorom či Argentínou, čo sa stalo známe ako ružový príliv, ktorý otvorene útočil na logiku globálneho kapitalizmu.
Je zrejmé, že sa táto aliancia stala nezanedbateľnou výzvou pre americký imperializmus a predstavovala pokus o rozvrat svetového poriadku, ktorý diktovali Spojené štáty. Od chvíle, keď Chávez znárodnil kľúčové sektory hospodárstva, sa imperialistické centrá moci zľakli predstavy, že národy Latinskej Ameriky by mohli nasledovať Venezuelu: že by mohli odmietnuť diktát Medzinárodného menového fondu, zvrhnúť skorumpované elity a nasmerovať bohatstvo krajiny k potrebám pracujúcich, nie bankárov.
Bush, Obama, Biden a Trump zdieľali víziu politického pokorenia Venezuely, zmocnenia sa jej ropy a ďalších surovín za každú cenu.
Po nástupe Madura sa hospodárska vojna proti Venezuele ešte zintenzívnila. V politickej oblasti sa prejavila nelegitímnym uznaním Juana Guaida za dočasného prezidenta, k čomu sa pridali aj mnohé štáty Európskej únie napriek tomu, že voľby nielenže nevyhral, ale kvôli bojkotu sa ich ani nezúčastnil. Sankcie uvalené Spojenými štátmi však spôsobili bezprecedentnú humanitárnu krízu. Ako dlhodobo upozorňovala venezuelská vláda, nezávislí odborníci či výbory OSN, unilaterálne sankcie nie sú nástrojom diplomacie, ale tvrdou formou ekonomickej vojny, ktorej obeťou je obyčajný človek. Ich dôsledkom je rastúca chudoba obyvateľstva, potravinová kríza a chronický hlad obyvateľstva, nedostatok energií, vody, zdravotnej starostlivosti, liekov a rozklad sociálnej infraštruktúry, čo predstavuje kolektívny trest v priamom rozpore s medzinárodným právom aj samotnou ideou ľudskosti.
Apely na „medzinárodné“ či „humanitárne právo“ strácajú v politickej praxi význam, keďže slúži nie spravodlivosti, ale imperialistickým mocnostiam a ich záujmom. Tam, kde kapitál potrebuje zasiahnuť, bombardovať či rozvrátiť, tam sa nájdu paragrafy o „obrane demokracie“ a „ochrane ľudských práv“. Ale keď sa ľud postaví na odpor, keď si krajina trúfne zvoliť socialistickú cestu alebo sa len odmietne podriadiť, zrazu právo prestáva platiť.
Dostupnosť potravín sa v rokoch 2015 až 2019 znížila o približne 73 percent a približne o polovicu sa znížila distribúcia vody, čo sa negatívne prejavilo na hygiene a zdraví obyvateľstva. Aby sme nezabudli, viaceré štúdie spájajú vplyv sankcií so zvýšenou úmrtnosťou a zvýšením výskytu dlhodobo eliminovaných chorôb (spálnička, záškrt a tuberkulóza, vyskytujúca sa najmä u domorodých kmeňov so sťaženým prístupom k zdravotnej starostlivosti), pričom milióny ľudí museli kvôli snahe o prežitie opustiť svoje domovy.
Politicky motivovaná ekonomická blokáda bola od svojho začiatku nelegálna a v rozpore s medzinárodnými dohodami, ktoré sa Spojené štáty zaviazali dodržiavať.
Dôsledky sa prejavili na zhoršenej kvalite života miliónov ľudí, avšak ani hospodárske oslabenie nepoložilo Madurov režim na kolená. Spojené štáty preto opäť pritvrdzujú. V posledných mesiacoch môžeme pozorovať eskaláciu násilia a priamych útokov na venezuelské lode, prevažne malé člny na pobreží Venezuely určené na rybárčenie, na ktorých majú kartely údajne prevážať drogy do USA. Podľa Washingtonu má posilnenie vojenských síl USA v oblasti severného pobrežia Južnej Ameriky údajne slúžiť na boj proti „narkoteroristom“, na ktorých čele má stáť práve Maduro.
Trumpova administratíva obvinila venezuelského prezidenta a ďalších predstaviteľov z vedenia tzv. Cartel de los Soles, teda „kartelu slnka“, údajne prepojeného s ozbrojenými silami. Tieto obvinenia neboli nikdy potvrdené nezávislými vyšetrovaniami OSN, Interpolu ani regionálnymi orgánmi. Mnohé analytické centrá (napr. Brookings Institution, International Crisis Group) poukázali, že hlavné trasy latinskoamerického obchodu s drogami vedú cez Kolumbiu, Strednú Ameriku a Mexiko, nie cez Venezuelu. Zistenia teda naznačujú, že Venezuela nie je producentom kokaínu a fentanylu, a jej úloha ako tranzitnej krajiny je takisto menšia ako u susedných štátov, ktoré sú naopak doteraz považované za spojencov.
Americké sily nasadili proti rybárskym člnom, na ktorých sa s najväčšou pravdepodobnosťou prevážajú obyčajní ľudia, až komicky neprimeranú vojenskú techniku. Ide o kombináciu námorných a leteckých prostriedkov, teda vrtuľníkové a bezpilotné prieskumné lietadlá na zber cieľových dát a obrazového záznamu, pričom kinetické údery vykonávajú z námorných jednotiek a lietadiel. Ministerstvo vojny a médiá uvádzali prítomnosť riadených raketových torpédoborcov (guided-missile destroyers, nosičov), leteckých skupín (vrátane moderných stíhačiek ako F-35) a bezpilotných lietadiel typu MQ-9 Reaper; presné typy munície alebo presný spôsob zasiahnutia jednotlivých lodí však Pentagon často nezverejnil.
Stále viac analytikov poukazuje na to, že Trumpove argumenty o boji proti narkoterorizmu nie sú relevantne podložené a ide o klasický spôsob imperialistického zasahovania, zameraného na zvrhnutie suverénnej vlády a obnovenie priamej kontroly nad strategickými zdrojmi Venezuely. Za týmito krokmi stojí záujem amerického kapitálu ovládnuť venezuelský ropný sektor, oslabiť štátne vlastníctvo a otvoriť trh nadnárodným korporáciám, čím by sa krajina opäť začlenila do periférneho postavenia v globálnom kapitalistickom systéme.
Intervencie a vojenské operácie Spojených štátov sú nenávidené všetkými pracujúcimi ľuďmi celého sveta. Trump, ktorý vyhral voľby ako „kandidát mieru“, si nemôže dovoliť plnú vojenskú intervenciu bez závažných dôsledkov pre už tak neexistujúcu politickú stabilitu. Jeho vláda čelí masívnemu odporu, ktorý sa prejavuje aj formou protestov proti jeho imigračnej politike. Otvorená a vyeskalovaná invázia na Venezuelu by mohla naraziť na silný odpor doma a ešte viac zneistiť jeho pozíciu.
Pod falošnou maskou „demokracie“ a „ľudských práv“ sa skrýva americký imperializmus, vedúci nemilosrdnú vojnu proti venezuelskému ľudu. Len zorganizovaný proletariát môže čeliť moci kapitálu a práve tu sa ukazuje sila a význam proletárskeho internacionalizmu. Ich boj je aj naším bojom.
Ako komunisti stojíme za venezuelským pracujúcim ľudom a hovoríme jasne: ruky preč od Venezuely!
